O celom svojom utrpení píše knihu s názvom Motýľ, ktorá rozdelila (nielen) francúzsku spoločnosť na veriacich a inovercov v Henriho nevinu. Precíznosť s akou napísal svoju knihu a slovné zvýraznenia citových pochodov bolesti, lásky, sĺz, modlitieb ateistu, nenávisti, podnietili otvorenie verejnej diskusie čo s nehumánnym odsudzovaním ľudí. Neskôr boli pracovné tábory Galeje pri Francúzskej Guyane zrušené a Francúzsko ako demokratická krajina definitívne uzavrela kapitolu väznice, ktorá bola skôr symbolom totality ako demokracie. Jeden príklad za všetkých: dvadsať rokov nútených prác za krádež bicykla. (odsúdený zomiera po dvoch rokoch odpykávania si trestu na úplné fyzické vyčerpanie) Spravodlivého súdneho procesu sa Henri Charriére nikdy nedožil. Jeho minulosť čiastočne očistil až čas v ktorom prišla zmena politického systému Francúzska .
Nebol som tam, nemohol som nič k tomu povedať, znie akoby detskou rečou. Zmena politického a právneho usporiadania vtedy síce nastala, ale bola to len výmena vládnucej elity, ktorá si vymyslela nové pravidlá hry. Hry, ktorou bude riadiť spoločnosť. Prečo takto uvažujem? Lebo Henriho nikto úplne neočistil, ba práve naopak v tých časoch vzniká povestný „Antimotýľ“.
Ak ste úspešným podnikateľom, určite mi dáte za pravdu, že zmena obchodnej spoločnosti a jej pretransformovanie je viac než len jednoduché. A tak trochu jednoduchá je aj zmena politického systému. Môžete to nazvať ako len chcete, či už jazykom Platóna alebo Machiavelliho, môžete to nazvať revolúciou, alebo v dnešných časoch radšej sofistikovanejšie „zmena prostredníctvom volieb“.
Zmena je jednoduchá, menia sa iba persóny a riadiace elity. A možno ani tie nie. Hra je však stále o tom istom. Vtedy, aj dnes a tak tomu bolo aj pri zmene systému v našich končinách. Aj my v strednej Európe máme svojho Motýľa, určite ich je aj viac. Nevinní sa vždy dokážu ocitnúť v žalári so statusom nespravodlivého. Opätovné pokusy o očistenie svojho mena a obnovenie súdnych procesov sú nevyslyšané, ba až blokované. V tomto tu je sama podstata riadenia spoločnosti. Hru hrajú vždy tí istí... Moc je vždy zneužitá, doposiaľ každým.
Verím, že Henri bol nevinný.
Tento článok som nepísal len o ňom. Myslel som aj na toho..., ktorý sedí v žalári od roku 1993. V mojich očiach je však nevinný. Má len jednu smolu. Dnešnej vládnucej elite totiž vadí. Ale prečo?