reklama

Politici nie sú všemohúci, nedokážu všetko...

Pre našu spoločnosť to nebolo ľahké obdobie. Do čela štátu sa postupne dostávali politici, ktorí sa politikmi radšej nikdy nemali stať. V uliciach boli ľudia, ktorí tam byť nemali... A ako keby toho nebolo dosť, hokejové majstrovstvá sveta sa konali v krajine, v ktorej sa toho roku konať ani nemali. (Namiesto Prahy ich hostilo Švédsko z obavy pred násilnosťami v Prahe) Aj napriek tomuto všetkému v roku 1969 v hokejovom reprezentačnom mužstve ČSSR boli hráči, ktorí porazili „Big bad red machine“ hneď dva krát za sebou. V tom roku to bol hokejový sviatok v ktorom šport dokázal to, čo politika nikdy nedokázala. Ten, ktorý zjednotil Čechov a Slovákov natoľko, že obyčajní ľudia boli ochotní pre svoju krajinu obetovať naozaj všetko.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Niekoľko mesiacov pred hokejovým sviatkom roka, vtrhli na naše územie „internacionálni pomocníci“ a ďalší osud už poznáme všetci... Takže dosť zbytočných slov! Naši politici ako Dubček, Smrkovský, František Kriegel boli vtedy porazení svojimi straníckymi dovtedy „kamarátmi“ a zároveň pozývateľmi pána Brežneva, konkrétne pán Vasiľ, pán Husák.

 

Dubček a spol. Viac vtedy urobiť nedokázali... nemohli... nedalo sa... Trpkosť prehry z tábora politikov sa preniesla do tábora hokejistov. Averzia voči okupantom bola taká silná, že hráči si prelepili hviezdu v štátnom znaku na svojich dresoch na protest proti komunizmu. Politici také niečo dovtedy nikdy nedokázali. Nikto z nich sa otvorene neodvážil na medzinárodnom fóre povedať to čo si mysleli takmer všetci. Dzurila, Golonka a iný odvahu nabrali a aktom prelepenia štátneho znaku porazili „Veľkú červenú mašinu“ ešte pred samotným zápasom.

 

Prvý zápas na majstrovstvách ČSSR vyhralo nad Sovietmi 2:0, ale zápas číslo dva bol o inom. Mal politický podtón a náboj spomínanej otvorenej averzie. Naši ho v úžasnom závere zvládli a sovietsku zbornú porazili 4:3. Poraziť ZSSR dva krát za sebou sa len tak často nestávalo. Teda ak sa vôbec aj dovtedy stalo. Neboli to len obyčajné majstrovstvá, s obyčajnými zápasmi. Bola to predovšetkým otvorená kritika a porážka toho čo naši protagonisti Pražskej jari poraziť nedokázali.

 

Na záver čo sa s nimi stalo?

Dubček: postupne odvolaný zo všetkých politických funkcií. Následne vylúčený z Komunistickej strany ľuďmi, ktorí do nej vstúpili až o pekných „pár“ rokov neskôr.

Dzurila: Nikdy si nezahral v najprestížnejšej NHL, hoci to bol jeho najväčší sen.

Golonka: Reprezentačný dres na majstrovstvách sveta si už nikdy neobliekol.

Biľak alias pán Vasiľ: Stal sa vedúcim činiteľom v predsedníctve KSČ a dnes poberá dôchodok ako každý bývalý štátny predstaviteľ.
Husák: Sa stal ústredným tajomníkom KSČ (najvyššia funkcia v štáte) neskôr prezidentom ČSFR. Pamätná tabuľa je stále reálna.

Štátny znak: Prešiel výraznou obmenou ešte v roku 1960. Namiesto slovenského dvojkríža sa do znaku dostala slovenská vatra SNP a namiesto kráľovskej koruny na hlave leva sa objavila päťcípa hviezda. Tento štátny znak bol nahradený znakom ČSFR po Nežnej revolúcii.

 

Dnes už ČSSR ani spoločná federácia neexistuje. Slovenská republika má vlastné problémy a iné ťažkosti. To čo dnešnú dobu spája s tou minulou je potreba opätovnej jednoty našej spoločnosti. A to nie len jednoty medzi Slovákmi a Maďarmi...

 

ĎAKUJEM tým, ktorí to dokázali.

Michal Ďureje

Michal Ďureje

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mnohých ľudí politika nudí, avšak mňa napĺňa. Teda ak ide o politiku, ktorá je tvorená hodnotne, a na hodnotách. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu